Vývin obce – historické a hospodárske pomery


V prvých desaťročiach, ba i storočiach bola Čimhová veľmi biedna osada. Hlavnou príčinou bolo to, že majitelia Platthayovci tu nebývali a tak ju nemohli ani chrániť a zveľaďovať. Preto sa vzmáhala a rozrastala len veľmi pomaly. V daňových zápisoch z roku 1547 stálo : Chymahowe Michala Platthyho,1 porta (rale 4), 2 želiari. V súpisoch z rokov 1548 -1549 sú zaznačené 2 porty. V r.1598 mala obec už 16 sedliackych a želiarskych domov.“ ( Semkowicz W. 1938-39, s.90)

Život týchto osadníkov bol veľmi ťažký. Prví obyvatelia Čimhovej cez leto pásli stáda v lesoch a s približujúcou sa zimou schádzali do údolí k potokom, kde mali stajne a zimné prístrešia. Postupne okolo príbytkov začali klčovať čoraz viac stromov a obrábať pôdu. Takto postupne sa založila obec, ktorá sa čoraz viac rozrastala. V listinách z r.1558 sa spomína „potok Oravica, tečúci vedľa osady Chemechowa.“ ( Archív Oravského zámku, f.22, č.2. )

Tak ako vo všetkých novozaložených osadách, aj ľudia v Čimhovej si museli chrániť svoj majetok a často aj svoj vlastný život, nielen pred dravou zverou, ktorej bolo v okolitých lesoch mnoho, ale aj pred novými kolonizátormi a zakladateľmi ďalších osád, ktorý boli často horší ako divá zver. To dokazuje aj násilné obsadzovanie chotára Čimhovej a vznik obce Liesek. Toto dokazuje aj zápis z kroniky Bážika Andreja „Liesečania odobrali Čimhovcom Mukzňov laz, Vygrami. Šoltýsky mlyn, ktorý bol vlastníctvom Čimhovcov násilne okupovali a kastelána zabili. Podobne aj vŕšok Kapitán dostal meno od toho, že tam Liesečania zabili Kapitána správcu majetku Plattyhovcov.“ (Bážik Andrej, 1905 -1934)

Dedina od roku 1604 stala zemianskou obcou. Je o nej takýto záznam: „Czemhowa je zaradená medzi osady zemanov o jednej usadlosti . Má 12 domov, 1 opustený, a 1 zemianska kúria.“ ( Semkowicz W. 1938-39, s.103)

Z r.1608 je záznam o tom že: „ Czemhowa podľa minulého sčítania mala 11 domov, teraz však preto že je veľká bieda a 3 domy sú vypálené, odráta sa 8 a ostávajú 3 sedliacke domy a ako daňový objekt 1 zemianska kúria.“ ( Archív Oravského zámku, f.19, č.9. ) Z týchto záznamov vidno ako sa dedina raz rozrastá raz inokedy upadá, ale je škoda že z toho obdobia sú zachované len isté útržky a nepoznáme komplexne vtedajší život obyčajných ľudí. Ten si môžeme len domyslieť podľa malého pribúdania obyvateľstva a celkových pomerov Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.

V roku 1659 tu žila šoltýska rodina Toman. Boli tu dve šoltýske rale a 3,5 sedliackych ralí, na ktorých žilo 45 rodín, teda asi 338 ľudí z toho 55 katolíkov a 286 evanjelikov. Význačnejšie rodiny boli: Kyseľ, Stančík a Cmuľ. .“ ( Archív Oravského zámku, f.198, č.211. )

Rozrastaniu obce a obyvateľstva neprialo ani 17. storočie. Habsburským útlakom a protireformáciou vyvolaný odboj Tokeliho a Rákociho mal pre Oravu to znamená aj pre Čimhovú ťažké následky. Takmer smrteľnú ranu ľudu dalo vtrhnutie jedného oddielu vojska poľského kráľa Sobieskeho bolo to v roku 1683. Pri týchto pustošeniach utrpela Čimhová mnoho škody, preto sa obyvateľstvo rozutekalo alebo zahynulo v bojoch a od hladu. Z tohoto vojnového požiaru sa obyvateľstvo veľmi dlho spamätávalo, a následky škôd sa odstraňovali veľmi dlho. ako sú o tom aj doklady : ,,v roku 1690 bola obsadená len časť 1,5 rale, obsieva 38 prešporských meríc, je na neúrodnej pôde, trpí aj malými povodňami, nemá vlastné lesy a lúky, udržuje sa oraním s dvojzápražím.“ ( Archív Oravského zámku, f.78, č.1. )

Až v 18. storočí začala obnova pohraničných dedín, a Čimhová ako aj ostatne hornooravské dediny sa spamätávajú z rán 17. stor. R. 1770 bol zostavený tereziánsky urbár a prví súpis osadníkov. Rodinné mená z tej doby: ,,Stachna, Bella, Kubáň, Pizer, Plech, Votuľa, Kaňura, Kyseľ, Salko, Pačecha, Murin, Vasik, Kazmer, Kubinčiak, Cycoň, Kuráň, Piroh, Gorek, Buda, Sihliak. Všetkej pôdy bolo 477 jutár a na 62 vozov sena.“ (Archív Oravskej stolice 1770) V r. 1774 bol postavený murovaný kostol a konečne v r. 1786 bola v Čimhovej zriadená samostatná fara a dedinská škola.

V 19. st. sa mohol predpokladať, že aj Čimhová sa začína vzmáhať. ,,V r.1837 tu našli kamenne uhlie, vyrábal sa lieh a tkalo plátno. Zemepánmi tej doby boli rodiny Platthy a Csemiczky.“ (Kavuljak Andrej, 1955, s.21) Priaznivé prognózy netrvali dlho a už v r.1873 Čimhovú, aj iné obce postihla ďalšia rana –cholera a následné vysťahovalectvo na Dolnú zem. Cholera bola v dedine predtým už dvakrát, ale v tom roku vypukla najzúrivejšie a zaznamenala najviac strát na ľudských životoch aj v okolitých obciach. Počet obyvateľov sa znížil na 268 a vymizli priezviska ako:,, Stachna, Bella, Plech, Pizer, Toman, Cmúľ, ktoré boli zapísané v r.1770 v súpise Márie Terézie.

Poddanstvo prestalo podľa zákona článok IX z r. 1848. Po jeho zrušení celé územie Čimhovej prešlo do rúk čimhovských roľníkov. “ (Kavuljak Andrej, 1955, s.77 ) Ako si môžeme všimnúť napriek tomu, že nevoľníctvo bolo zrušene už v r. 1785, zemepáni sa svojho majetku neradi zriekali. Po definitívnom zrušení poddanstva nasledujú merania chotárov jednotlivých obci, aby sa predišlo sporom z minulosti. ,,Prvé zameranie obecného chotára bolo r. 1850, zistená výmera 2949 kat. jutár 111 štv. siah. R. 1870 bolo zaznamenaných 73 domov a 337 ľudí.“ (Kavuljak Andrej, 1955, s.77 )

Čimhová patrila k Uhorsku do r.1918, teda do konca prvej svetovej vojny, ktorá ju tak ako ostatne dediny veľmi bolestivo zasiahla. Z každého domu odišiel aspoň jeden muž na front, ale vrátili sa len máloktorí. Po jej skončení patrila do ČSR. Podľa sčítania z ,,r.1930 tu bolo 72 domov a 294 ľudí,“ (Kavuljak Andrej, 1955, s.21) teda oproti r.1870 zaznamenala úbytok obyvateľstva.

Do jej každodenného života veľmi ťažko zasiahla aj druhá svetová vojna. Najskôr ju obsadili nemecké jednotky, pre ktoré museli obyvatelia vykonávať obranné prace, pod hrozbou smrti, ba stalo sa aj to, že ,,obyvateľov chceli deportovať na nútené prace do Nemecka, ale ich v dedine Kraľovany pri výstupe z vlaku oslobodili slovenskí gardisti, ktorí sa postavili na odpor nemeckým vojakom a došlo aj k prestrelke, pri ktorej sa deportovaní ľudia rozutekali do okolitých dedín, kde ich domáci poschovávali. Trvalo im niekoľko týždňov kým sa vrátili domov“. ( rozprávanie priamej účastníčky, I. Kovaľákovej ) Neskôr sa obec ocitla v priamej bojovej línii. Oslobodená bola sovietskymi vojskami. Po vojne dochádza k jej obnove.

Tak ako v minulosti, aj v dnes je Čimhová, pomerne malou, ale samostatnou obcou hornej Oravy, napriek rôznym snahám pripojiť ju k väčšej obci Liesek. V súčasnosti sa obec rozvíja, ma vlastný vodovod v obci sa buduje kanalizácia, zaviedla sa plynofikácia, ma svoj obecný úrad a základnu školu. Je malou ale modernou dedinou, ktorá sa rozrastá a modernizuje.

 

 
 
 
Farnosť Čimhová