Sviatok Svätej rodiny 2012

Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny 2012
Drahí bratia a sestry,
všetky rodiny nášho biskupstva dnes na sviatok Svätej rodiny chcem pozdraviť a prihovoriť sa k Vám týmto pastierskym listom. V Roku viery a v Jubilejnom roku sv. Cyrila a Metoda sa chcem spolu s vami zamyslieť o viere v kresťanskej rodine, ale aj o nevyhnutných predpokladoch kresťan-ského života v našich rodinách.
Cesta rodiny k opravdivému ľudskému šťastiu má svoje vlastné meno: viera v Boha. O tejto viere – hovorí práve dnešné tajomstvo sviatku. Svätá rodina: Ježiš, jeho matka Mária a pestún svätý Jozef, žili v Nazarete pod jednou strechou. Ich domov môžeme označiť za domov viery. Bol postavený z tých stavebných prvkov, ktoré tvoria podstatu viery každého kresťana: úcta k Bohu, dôvera v jeho prozreteľnosť a láska, v ktorej sa viera naplno realizuje a je v nej činná. To najhlav-nejšie v nazaretskom domove bola prítomnosť Božieho Syna Ježiša uprostred nich. Viera bola základom, nádej smerovaním a láska obsahom ich pozemského domova; sú to aj pre nás tri duchovné rozmery rodinného života pre všetky naše rodiny.
Drahí bratia a sestry, všimnime si tieto duchovné rozmery Svätej rodiny teraz podrobnejšie.
O viere Panny Márie vydávajú svedectvo texty evanjelia. Jej vieru objavujeme najmä v udalosti zvestovania, keď na posolstvo anjela Gabriela odpovedá veľkodušným a rozhodným: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,37) Máriin postoj viery odkrýva zároveň aj podstatu viery, hovorí, čo znamená veriť v Boha. Je to jednoznačné „áno“ Bohu. Na kvalitu Máriinej viery poukazuje chváloreč Alžbety: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1,45) O viere svätého Jozefa môžeme len tušiť, lebo Písmo o jeho viere nehovorí. Hovorí o ovocí jeho viery: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý“ (Mt 1,19).
Viera Panny Márie a sv. Jozefa sa denne premieňala na bezhraničnú dôveru v ich každodennej modlitbe, v uctievaní ho slovami i všednou prácou. Ich dom i Jozefova dielňa boli miestom trvalej životnej oslavy Boha a naplňovania jeho vôle. A čo povedať o láske v nazaretskom dome, ktorá je hlavným ovocím ich viery? Láska, ktorá napĺňala srdce Matky i srdce svätého Jo-zefa bola ich dýchaním, obsahom všetkého, čo robili pre Ježiša. V Nazaretskej rodine bývala a žila vtelená Božia láska – Ježiš Kristus, ale zároveň vtelená aj do každej myšlienky a činu obyvateľov domova – Jozefa a Márie.
Všetky rodiny na svete by mali vstúpiť do domu v Nazarete, do domu a školy viery a učiť sa týmto hlavným prejavom a skutkom ich viery. Kresťanská rodina je v prvom rade taká rodina, ktorá žije z viery. Rodina žije vierou, ak v jej strede prvé miesto patrí Bohu. Veriaca rodina nežije len prítomnosti, ale má zameranie na večný život. Preto okrem pozemských a časných záujmov, ako je zabezpečovanie každodenných životných potrieb, chleba, oblečenia, bývania, túži aj po du-chovných hodnotách. Viera v rodine, to je rešpektovanie Božieho poriadku, úprimná snaha riadiť sa Božou vôľou a zachovávať jeho prikázania. Viera v kresťanskej rodine je aj živá a stála prí-tulnosť k Cirkvi a mnohoraké väzby prepojenia na jej život: bohoslužobný, sviatostný, modlitbový, apoštolský.
Druhým znakom a uplatňovaním viery v rodine je nádej. Rodina žije vierou, ak bezhra-nične dôveruje Bohu a počíta s jeho pomocou. Keď sa kresťanskej rodine dobre darí, vie Bohu za všetko ďakovať. V čase skúšok a kríža zasa trpezlivo znáša telesné i duchovné trápenia a počíta s Božou pomocou. Nádej v rodine znamená preniesť na Boha všetky svoje starosti a žiť vo vedomí Božej prozreteľnosti. Výrazom takejto nádeje je modlitba v rodine. Rodina, ktorá žije vierou a nádejou, považuje modlitbu za každodennú súčasť svojho života. Domáca rodinná modlitba živí túto nádej a dôvera v Boha sa v modlitbe utvrdzuje.
Tretím znakom a ovocím rodinnej viery je láska. Kresťanská rodina je hlavne vtedy kresťan-skou, ak sa v nej žije láskou. Láska je podstatný prvok, bez ktorého nemôže byť reč o kresťanskej rodine. O tomto najdôležitejšom znaku povedal Pán Ježiš tieto významné slová: „Podľa toho spo-znajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,25)
Drahí bratia a sestry!  Prečo sú na svete aj nešťastné rodiny? Nikto z ľudí, čo sa rozhodol prijať sviatosť manželstva a založiť rodinu, nemal v úmysle zlé manželstvo, ani nešťastnú rodinu. A predsa, nie všetky manželstvá sa vydaria, a nie všetky rodiny sú šťastné. Prečo je to tak? Odpoveď na túto otázku je zložitá. Obsahuje mnoho faktorov, ktoré sa nikdy nedajú všetky vypočítať. Odborníci triedia príčiny neúspešných manželstiev a rozbitých rodín a vytvárajú z nich priam celý vedecký systém. V mnohom majú pravdu, mnohé veci zostávajú skryté a sú nevysvetliteľným tajomstvom ľudských osudov.
Jedno je ale isté, že šťastné manželstvo a dobrá rodina je nad ľudské sily. To však ale neznamená, že je to neuskutočniteľné. Úspešné manželstvo a dobrá rodina je celkom reálnou možnosťou. Potvrdzuje nám to denná skúsenosť. Sú dobré rodiny a šťastné manželstvá, ale aj nešťastné manželstvá a krízové rodiny. Šťastie a úspech manželstva a rodiny sa zvrtne na tom, či manželia dokážu spolupracovať s Bohom a spoliehať sa na jeho pomoc, alebo s ňou vôbec nepočítajú.
Pán Ježiš nie zbytočne a bez dostatočného dôvodu povýšil manželstvo a rodinný život na svia-tosť. Utvoril ho tak prameňom Božej pomoci - tej zvláštnej božskej dotácie, ktorá dopĺňa ľudskú nedostatočnosť, zavinenú prvým hriechom, ako aj mnohými osobnými hriechmi a mravnými nedostatkami. To čo je v manželstve a rodinnom živote nad ľudské sily, to práve dostávajú veriaci manželia a kresťanské rodiny od Boha ako istý prísľub jeho pomoci a požehnania, ktorý dáva sviatosťou manželstva, ale aj ostatné prostriedky Božej milosti: sviatosť pokánia, Eucharistia, modlitba a mnohé ďalšie. Tieto duchovné prostriedky majú takú moc, že môžu aj krízové a nešťastné rodiny premeniť na šťastné a dobré rodiny.
Na ozrejmenie tejto myšlienky použijem prirovnanie. Pripodobnime si manželstvo, či rodinu k ovocnému stromu. K tomu, aby ovocný strom mohol žiť, zaodiať sa zeleným lístím, zakvitnúť a mať aj dobré a bohaté ovocie je potrebné viac vecí. Ponajprv musí mať strom zapustené korene v zemi, aby mohol z nej sať výživu. Ďalej potrebuje teplo a slnko. Ak by strom bol zasadený v tieni, veľa ovocia neprinesie. Nielen v strome samom, ale aj v prírode, v okolnostiach, z ktorých čerpá výživu, spočíva jeho úrodnosť - jeho úspešnosť. Tak isto je to aj s manželstvom a rodinou! Nie v samých ľuďoch je schopnosť urobiť manželstvo šťastným a rodinu úspešnou. Aj manželstvo a rodina potrebujú mať „zapustené korene hlboko v zemi“ a žiť „na výslní". To je viera, z ktorej čerpáme posilu, to je Božia láska, ktorá nám dáva energiu konať dobro a byť dobrí. Božia pomoc spôsobuje, že sa manželom darí, že sa obetavo milujú, že sa majú dobre a ona zaisťuje aj úrodnosť ich rodiny, totiž to, že majú dobré, vychované deti. Sviatosť manželstva, na ktorej je postavený manželský a rodinný život je stále otvoreným prameňom požehnania a pomoci. Ide len o to, aby sa manželia a celé rodiny otvárali pôsobeniu milosti Ducha Svätého. Bez Boha a jeho stálej pomoci zostávajú manželia sami, len so svojimi schopnosťami a nemohúcnosťou, ktorá ku šťastiu nestačí. Tak príliš sa v našom živote, v osude rodín, potvrdzuje Ježišova výpoveď: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5)
O dobre viery pre rodinu Svätý Otec Benedikt XVI. povedal: „Dobrý život podľa evanjelia je práve tento nový pohľad, táto schopnosť vidieť Božími očami každú situáciu. Je dôležité pomôcť všetkým členom rodiny, aby pochopili, že viera nie je záťaž, ale prameň hlbokej radosti; je to vnímanie Božieho konania, spoznávanie prítomnosti dobra, ktoré nerobí hluk. Zároveň ponúka vzácnu pomoc, aby sme vlastný život vedeli dobre prežiť. Napokon je tu schopnosť počúvať a viesť dialóg: rodina musí byť prostredím, v ktorom sa učíme byť spolu, prekonávať rozdiely prostredníctvom vzájomného dialógu; priestorom, ktorý je tvorený počúvaním a slovom. Učíme sa v nej chápať a milovať, aby sme boli jeden pre druhého znamením milosrdnej Božej lásky.“ (Katechéza na generálnej audiencii, 31.10.2012)
Ďakujem všetkým otcom a matkám za službu, ktorú preukazujú viere, najmä tým, že sami z nej žijú a odovzdávajú ju kresťanskou výchovou svojim deťom. Zo srdca žehnám všetky rodiny nášho biskupstva a v modlitbe im vyprosujem pevnú a neochvejnú vieru, ktorá je základom rodinného do-mova, jeho atmosférou, ale aj strechou, ktorá uchráni rodinu pred každým nebezpečenstvom a nešťastím súčasnej doby.                                                                         

Váš o. biskup Štefan

 

 
 
 
Farnosť Čimhová