Kaplán v Čimhovej - biskup

Biskup Marián Bláha - niekdajší Čimhovský kaplán

V poslednom období často zaznieva meno Ján Vojtaššák. No azda len starší z nás vedia, že s menom Ján Vojtaššák sú úzko spojené aj mená Karol Kmeťko a Marián Blaha. Boli to prví traja slovenskí biskupi v Československej republike, ktorá vznikla r. 1918.

Marián Blaha sa narodil 11. júna 1869 v Liptovskom Hrádku. Pokrstený bol o dva dni neskôr 12. júla ako Jakub Marián. Jeho pôvodné priezvisko bolo Blcha. Bol synom richtára a čižmárskeho majstra–obuvníka Michala Blchu. Jeho matka sa volala Mária, rod. Cibulová. Rodina Michala Blchu bola známa svojou úprimnosťou, prostotou a vľúdnosťou. Základnú školu vychodil v Liptovskom Hrádku. Študoval na gymnáziu v Levoči, kde aj zmaturoval. Už vtedy bol známy svojou hlbokou povahou a skromnosťou. V štúdiách pokračoval na Spišskej Kapitule, kde bol po absolvovaní filozofie a rímskokatolíckej teológie 29. júna 1892 vysvätený na kňaza. Tichá primičná slávnosť sa konala v Liptovskom Hrádku. Hneď po vysviacke bol od 1. júla 1892 kaplánom v Ždiari, od 29. júna 1893v Nižných Ružbachoch a od 30. novembra 1895 pôsobil ako kaplán a katechéta v Kežmarku. Od 27. januára 1899 pôsobil ako vychovávateľ v rodine kniežat Zámoyských v Krakove. Od 20. septembra 1901 bol kaplánom v Čimhovej, neskôr od 7. novembra 1903 v Hubovej (Gombáši), od novembra 1904v Spišskej Kapitule a od 30. júna 1907 v Spišských Vlachoch. V rokoch 1907– 1913 opäť pôsobil ako vychovávateľ u Zámoyských. V tomto svojom postavení mal príležitosť často cestovať do cudziny: Poľska, Francúzska, Talianska, Švajčiarska, Rakúska atď. s rodinou Zámoyského. Ovládal niekoľko svetových rečí. Okrem slovenčiny plynule rozprával nemecky, francúzsky, poľsky a maďarsky. Zoznámil sa s kráľovskými rodmi a inými vplyvnými zahraničnými osobnosťami. Tieto svoje známosti využíval vždy ako charakterný Slovák v prospech svojho národa. Za jeho svedomité práce gróf Zamoyski vyžiadal pre neho vo Vatikáne pápežské vyznačenie, a tak sa v roku 1908 stal Marián Blaha pápežským komorníkom. Popri tejto činnosti využil Blaha možnosť ďalšieho vzdelávania, a preto si rozširoval zvlášť svoje historické vedomosti štúdiom na Jagelonskej univerzite v Krakove a v Louvaine v Belgicku.

V roku 1912 ho na valnom zhromaždení Spolku sv. Vojtecha zvolili za hlavného tajomníka Spolku s tým, že bude trvale bývať v Spolku, lenže kvôli jeho zvoleniu zaviedli proti SSV vyšetrovanie. Preto prezieravý správca SSV Martin Kollár napísal Bláhovi, aby neprišiel do Spolku skôr, kým sa vyšetrovanie neskončí. Spolok sv. Vojtecha mu umožnil návrat do vlasti tým, že si ho zvolil za hlavného tajomníka. Preto aj napriek týmto okolnostiam, nakoniec Marián Blaha stál na čele Spolku sv. Vojtecha v rokoch 1913 – 1919 ako tajomník. V tomto úrade strávil roky svetovej vojny, ktoré boli veľmi ťažké i pre samotný Spolok. Uprostred mnohých starostí – v neprajných okolnostiach– o zachovanie Spolku pre slovenský národ, bol aj dušpastiersky činný, zvlášť ako kazateľ a spovedník ranených a chorých vojakov. Keď v roku 1918 došlo k štátnemu prevratu, ako človek s európskym rozhľadom a znalosťou svetových rečí, bol vyslaný do Paríža na mierovú konferenciu. Dôležitá bola aj jeho návšteva vo Vatikáne, ktorej cieľom bolo nadviazať diplomatické styky Československej republiky s Vatikánom. Marián Blaha sa angažoval v politike do r. 1921. Bol spoluzakladateľom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a podporoval jej ideový smer i politiku. V čase, keď bol Hlinka zatknutý, obžalovaný z velezrady a väznený, neváhala obhajoval ho vo Viedni na cisárskom dvore i v Ríme vo Vatikáne. Pracoval i v komisii na urovnanie sporu medzi Tureckom a susednými balkánskymi štátmi. 24. septembra 1919 bol menovaný za plebiscitného komisára pre Horný Spiš a Oravu v záležitosti územných sporov medzi Poľskom a ČSR. Napriek tomu, že podporoval Slovákov a viackrát na toto územie priviedol zahraničnú medzinárodnú komisiu, aby poukázal na to, že Orava a Spiš sú osídlené vo veľkej miere Slovákmi, jeho plebiscitná práca vyšla nazmar, keď pražská vláda za Tešínsko prepustila Horný Spiš a Oravu Poľsku. Po zmarení plebiscitu v máji 1920 odstúpil z funkcie plebiscitného komisára. Blaha bol súčasne v rokoch 1919 – 1920 kapitulným vikárom Spišského biskupstva. Na toto miesto nastúpil po smrti Štefana Mišíka, ktorý zomrel v júli 1919. Funkciu kapitulného vikára zastával od 4. augusta 1919.Dňa 13. novembra 1920 vymenoval pápež Benedikt XV. Mariána Blahu za banskobystrického biskupa. Slávnostná vysviacka prvých troch slovenských biskupov Karola Kmeťku, Jána Vojtaššáka a Mariána Blahu sa konala 13.februára 1921 v Nitre. Vysvätil ich apoštolský nuncius Klement Micara. Vtedy52-ročný Marián Blaha bol z troch spomínaných biskupov najstarší, preto ho vysvätili ako prvého, čím sa stal seniorom nového slovenského biskupského zboru. Banskobystrický biskup Marián Blaha bol vo svojom katedrálnom chráme v Banskej Bystrici slávnostne intronizovaný 1. marca 1921.V Banskobystrickom biskupstve hneď od začiatku kráčal v šľapajách svojho slávneho predchodcu biskupa Štefana Moyzesa. Za svoje biskupské heslo si vybral slová Sv. písma: „Mites possidebunt terram“ (Tichí budú vládnuť zemou).Po prvých slávnostných dňoch situácia v diecéze postavila nového biskupa pred mnoho naliehavých úloh. Pri svojom nástupe totiž Marián Blaha našiel svoju diecézu v dosť biednom stave, čo sa týka – a čo jemu veľmi ležalo na srdci – možnosti výchovy mladých adeptov na kňazskú službu. V predchádzajúcich rokoch totiž zanikol seminár a bohoslovecké biskupské lýceum v Banskej Bystrici. Preto musel biskup posielať seminaristov na výuku do iných diecéz. Avšak hneď od začiatku sa usiloval o obnovu týchto zariadení, čo sa mu v októbri 1924 aj podarilo. K ďalším jeho záslužným činnostiam patrí: zavedenie mesačných rekolekcií kléru, založenie náboženského týždenníka „Náš Priateľ“, ktorý sa rozširoval v diecéze v náklade 18 000 – 20 000 exemplárov. Na výchovu kléru vydal takmer 2 mil. Kčs. Pod jeho dohľadom bolo postavených 17 nových kostolov. Opravených alebo zväčšených bolo 106 kostolov. Podporil výstavbu nových katolíckych škôl nákladom 19 910 000 Kčs, ako aj gymnázium v Kláštore pod Znievom, katolícku meštianku v Handlovej. Dal postaviť mnoho kultúrnych pamiatok. Pre výchovu mládeže a pre siroty založil vo Zvolene„ Marianum“ a v Banskej Bystrici „Vincentinum“. Do diecézy priviedol rehoľné kongregácie: školských bratov, pallotínov, redemptoristov a jezuitov. Mons. Marián Blaha okrem toho, že bol biskupom, seniorom slovenského biskupského zboru a predsedom biskupských konferencií, zastával aj ďalšie významné funkcie. Už od r. 1921 bol predsedom Spolku slovenských umelcov, predsedom Muzeálnej spoločnosti a predsedom Slovenského ústavu pri sekcii výskumu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V rokoch 1925 – 1943bol predsedom Matice slovenskej a predsedom Literárno vedeckého odboru Spolku  sv. Vojtecha. V roku 1926 sa zúčastnil na Eucharistickom kongrese v Chicagu v Amerike. Pri tejto príležitosti navštívil v Amerike mnohé kraje, kde žili Slováci, aby ich povzbudil a posilnil v národnom povedomí. V r. 1930 navštívil Palestínu a v r. 1938 sa zúčastnil na Eucharistickom kongrese v Budapešti, kde predsedal slovenskej sekcii. Sv. stolica mu udelila vyznamenanie „Veliteľ rytierov Božieho hrobu“. Na sklonku svojho života Marián Blaha dlhšie chorľavel. Jeho choroba trvala bezmála dva roky a biskupov stav bol od počiatku beznádejný. Pod jeho chorobu sa podpísala aj pracovná vyťaženosť. Biskup cítiac nedostatok síl, prosil Sv. otca o pomocníka, ktorého dostal v osobe J. E. biskupa Msgr. Dr. Andreja Škrábika, ktorý prišiel do diecézy ako biskup – koadjútor. V júli 1941 v diecezálnom obežníku privítal Mons. Marián Blaha svojho koadjútora a krátko potom mu odovzdal vedenie banskobystrickej diecézy. Ako staručký arcipastier sa úplne utiahol do kaštieľa vo Svätom Kríži nad Hronom ( dnes Žiar nad Hronom). Posledné roky prežil tu, celkom v ústraní, v utiahnutosti a tichosti. Stýkal sa len so svojím koadjútorom a s kňazmi, ktorí pracovali v jeho bezprostrednej blízkosti. Napriek tomu, pokiaľ mu postačovali sily, pristupoval k oltáru a slúžil sv. omše. 29. júna 1942 oslávil 50-ročné kňazské jubileum. Koniec jeho pozemského života nastal v sobotu 21. augusta 1943 o 22. 45v jeho biskupskom sídle vo Svätom Kríži nad Hronom. Príčinou jeho smrti bola vyčerpanosť vyplývajúca z ťažkého veľkňazského úradu ( biskupský úrad zastával 22 rokov ), vysoký vek ( 74 rokov ), obetavá práca za národ a choroba. Posledná rozlúčka sa konala v utorok 24. augusta 1943. So zosnulým banskobystrickým biskupom Mons. Mariánom Blahom sa prišli rozlúčiť i členovia vlády, vysokí cirkevní hodnostári, mnohé osobnosti verejného i kultúrneho života a niekoľko tisíc obyvateľov Pohronia. Miestom jeho posledného odpočinku je cirkevná kostolná hrobka v kostole Povýšenia sv. Kríža v Žiari nad Hronom


 

 
 
 
Farnosť Čimhová